TLAČOVÁ SPRÁVA / 24.1.2012

Prvý dôležitý výstup Národného projektu je na svete
PREŠOV
- 12. januára sa v Spišskej Kapitule (Spišské Podhradie) konal prvý seminár verejnej oponentúry Národného projektu „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít“. Analýza vzdelávacích potrieb odborných a pedagogických zamestnancov je prvým dôležitým výstupom projektu v procese skvalitňovania vyučovania na základných školách, kde viac ako 20 % tvoria žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia so snahou vytvoriť potrebné kompetencie pre ďalšie vzdelávanie týchto detí a ich úspešnú adaptáciu na trhu práce. Expertnej skupine na tvorbu analýzy vzdelávacích potrieb sa v pomerne krátkom čase na základe dotazníkov, pozorovania a fokusových mini-diskusií podarilo sformulovať závery a odporúčania a vytvoriť analýzu, ktorá odzrkadľuje potreby samotných pedagógov a odborných zamestnancov.
Dokument, prezentovaný na seminári pred pedagogickou i odbornou verejnosťou, vypracovala expertná skupina pod vedením garantky projektovej aktivity 1.1. Doc. Alici Petrasovej, PhD. a mal by byť podkladom a východiskom pre vytvorenie konkrétnych tém a zameraní obsahov programov kontinuálneho vzdelávania. Predložený materiál bude do konca januára dostupný na portáli Národného projektu www.eduk.sk a taktiež bude vydaný v Metodicko-pedagogickom centre v printovej forme. Výsledná analýza bude taktiež prínosom pre MPC a jeho partnerov zo štátnej správy a samosprávy, ktorí pracujú s členmi marginalizovaných rómskych komunít a môže byť inšpiráciou a odborným zdrojom pre odborníkov zo štátnej i mimoštátnej sféry.
Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo 832 respondentov – pedagogických zamestnancov základných škôl, pracujúcich zo žiakmi z marginalizovaných rómskych komunít (ďalej „MRK“). Respondenti mali lehotu na vyplnenie dotazníka 5 dní (17. – 25.10. 2011). Zber údajov prebiehal elektronickou formou na doméne www.rocepo.sk. Ako už vyplýva z názvu, cieľom prieskumu bolo zistiť, aké sú vzdelávacie potreby pedagogických a odborných zamestnancov, podieľajúcich sa na edukácii žiakov z MRK. Výberový súbor prieskumu pozostával z učiteľov primárneho, nižšieho sekundárneho vzdelávania, vychovávateľov v školských kluboch, vedúcich záujmových útvarov aj pedagogických asistentov.
Z analýzy okrem iného vyplynuli aj hlavné problémy, s ktorými sa pedagógovia pracujúci s deťmi z MRK stretávajú každodenne. Sú to najmä problémy vychádzajúce z nefunkčnosti rodiny (dochádzka, domáca príprava, spolupráca s rodičmi, nedostatočná hygiena), problémy kognitívnej stránky osobnosti žiaka (nesústredenosť, slabá pamäť a pod.), problémy spojené s afektívnou stránkou osobnosti žiaka (agresivita, vulgárnosť, disciplinovanosť, živelnosť), nedostatočná spolupráca školy s rodinou, nedostatok učebných pomôcok. Vhodné metodické postupy, ktorým predchádza tréning učiteľa na zvládnutie techník a postupov práce so žiakmi z MRK, by mohli uvádzané problémy eliminovať. Problémy vychádzajúce z prostredia rodiny by si vyžadovali systémové riešenia na úrovni legislatívy. Osobným prístupom, záujmom, angažovanosťou zo strany školy v prospech rodičov žiakov z MRK je možné aj v tejto oblasti dosiahnuť zmeny. Inovačnými metódami a formami vyučovania by sa mala dosiahnuť motivácia žiakov k vyučovaniu a efektivita aktivizácie žiakov. Oponent Analýzy vzdelávacích potrieb Milan Portík z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity sa na seminári verejnej oponentúry vyjadril, že „dôvody, prečo eliminovať mieru vplyvu segregačných účinkov vo vzdelávaní majú nielen veľký spoločenský, ale aj ekonomický dosah. Komplikované procesy inklúzie vo vzdelávaní si vyžadujú veľkú mieru zainteresovanosti všetkých činiteľov (spoločnosti, škôl, riadiacich pracovníkov, učiteľov i rodičov).“ Portík vyzdvihol najmä tú časť analýzy, v ktorej sa konkretizujú vzdelávacie potreby – učebné prostredie, vyučovacie stratégie, plánovanie a hodnotenie, spolupráca s rodinou, profesijný rast a sebarozvoj, teda kategórie odrážajúce kompetenčný profil učiteľa.
Podľa slov druhého oponenta, Vlada Rafaela z Nadácie otvorenej spoločnosti, je „Analýza prelomová nie len preto, že objektívne poukazuje na prítomnosť segregácie, diskriminácie či predsudkov vo vzdelávaní rómskych žiakov, ale aj preto, že iniciatíva na jej vypracovanie prvýkrát vychádza zo strany štátu, pričom ide o Národný projekt pod manažérskym vedením projektových kancelárií Metodicko-pedagogických centier na Slovensku.“
Analýza vzdelávacích potrieb potvrdila trend, ktorý je v tejto oblasti badateľný už niekoľko desaťročí. Na jednej strane stoja pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí by chceli zdokonaliť svoje profesijné spôsobilosti, týkajúce sa práce s rómskymi žiakmi, na strane druhej sú pevné väzby rómskej rodiny a jej kultúry. Výzvou na zmenu je vytvorenie vhodného spoločenského prostredia na spoluprácu a partnerstvo medzi všetkými aktérmi výchovno-vzdelávacieho procesu a taktiež medzi tvorcami vzdelávacej politiky, rezortom školstva a jeho riadených organizácií, štátnymi a mimovládnymi organizáciami a miestnou rómskou komunitou. Vízia by sa mala premietnuť do vypracovania komplexnej stratégie a konkrétnych opatrení.