Podpora aktivít národného projektu MRK pre proces edukácie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít

Efektívna výchova a vzdelávanie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít vzhľadom na vykazované výchovno-vzdelávacie výsledky je jedným z vážnych problémov nášho školského system, predovšetkým jeho základného školstva. Všeobecne známe charakteristiky, ako :


- nepravidelná dochádzka a s ňou spojené zaškoláctvo,
- nedostatočná znalosť slovenského jazyka,
- emocionálna uvoľnenosť,
- rozumová zaostalosť,
- nedostatočná osobná hygiena,
- neosvojené sociálne návyky,
- zlý zdravotný stav,
- absencia základných sociálnych potrieb spôsobovaných vysokou nezamestnanosťou,
z nej plynúcich negatívnych javov, ktoré ešte viac zhoršujú sociálny status rómskych rodín /napr. úžerníctvo, alkoholizmus, fetovanie a pod./ vo vzťahu k rómskym žiakom v školskom veku sa prejavuje nihilistickým postojom k vzdelávaniu, škole, učiteľom.
V tomto prostredí vzdelanie nemá vysokú hodnotu o čom svedčí celý rad faktov.
Primárne sú najdôležitejšie peniaze a možnosti, ako sa k nim dostať. Preto len čo takýto žiak skončí povinnú školskú dochádzku, odchádza zo školského do sociálneho systému, prípadne vykonáva verejnoprospešné, aktivačné práce, ale tiež nejaká nekvalifikovanú, manuálnu prácu na čierno. Motiváciou sú peniaze, nie vzdelanie. Je to vzhľadom na sociálnu realitu v ktorej žijú v podstate pochopiteľne.
A tak v našich základných školách už dlhodobo „funguje“ fenomém – segregovanej edukácie rómskych žiakov, sú to segregované triedy, segregujúce prístupy a postoje, segregované školy a iné. Tomu zodpovedá aj (ne)kvalita dosahovaných výchovno-vzdelávacích výsledkov, vysoká (ne)úspešnosť rómskych žiakov z MRK už v 1. ročníku základnej školy, veľmi slabá úroveň vedomostí, schopností a zručností a celkový nezáujem o školovanie týchto žiakov. V snahách o pozdvihnutie úrovne rómskej populácie sa v našej spoločnosti zrealizovali viaceré dôležité a v rôznej miere aj efektívne kroky. Naďalej ale zostáva prioritou vzdelávanie a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne rómskej populácie, pretože vzdelávanie je jedinou cestou, ktorá vedie k sociálnemu, kultúrnemu a ekonomicko-hospodárskemu progresu a k pozdvihnutiu rómskej národnostnej menšiny.


Chcel by som upozorniť v tejto súvislosti na niekoľko významných prác. Na prácu L. Horňáka, Rómsky žiak v škole, 2005, ako vedeckú analýzu rómskych žiakov v základnej škole a na jeho výskumom podložené závery, ako aj práce M. Portika, Determinanty edukácie rómskych žiakov, 2003 a I. Kominareca a M. Portika Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, 1996 a iné.


Spolu s už uvedenými skutočnosťami nemožno opomenúť vysokú absenciu rodinnej podpory vzdelávania svojich detí, čo dlhodobo spôsobuje vážne problémy v podobe vysokej neúspešnosti rómskych žiakov z marginalizovaného prostredia v najmä v základných školách.
Samozrejme príčiny takéhoto stavu nie sú iba na jednej strane. Celá reťaz navzájom sa podmieňujúcich negatívnych javov, presnejšie, reťaz príčin a následkov, následkov a príčin pôsobiacich najmä v oblasti kvality sociálneho života a rastúcich sociálnych disproporcií medzi sociálnou kvalitou majoritnej spoločnosti a sociálnou (ne)kvalitou života v marginalizovaných rómskych komunítách spôsobili stav v ktorom sa prehlbili nielen sociálne rozpory medzi oboma komunitami, resp. aj vnútri týchto komunít, ale ktoré sa odrážajú aj v podmienkach škôl, najmä základných škôl. Výsledkom tejto situácie je veľmi nepriaznivé postavenie žiakov z marginalizovaných rómskych komunít v školskom systéme Slovenskej republiky, predovšetkým v základnom školstve.
V takejto situácii prichádza ako na zavolanie národný projekt Ministerstva školstva SR “Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzií marginalizovaných rómskych komunít.” (dalej len NP MRK)


Cieľom NP MRK je vytvoriť v základných školách podmienky pre inkluzívne vzdelávanie.
Základom obsahu inkluzívneho vzdelávania je taký spôsob edukácie žiakov v bežných školách, ktorého podstatou je právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelanie, pričom sa dôraz kladie na búranie bariér v školstve, ktoré znemožňujú rovnocenný prístup ku vzdelávaniu.
Realizácia inkluzívneho vzdelávania podporuje vznik vzťahov novej kvality. Pričom vedenie školy a učitelia prihliadajú na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie, špeciálne potreby a iné individuálne danosti detí a podnecujú kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov. A to je veľmi náročná úloha, ktorú bez zanietených a o správnosti tejto potreby presvedčených pedagógov a riaditeľov základných škôl, ale aj školských orgánov a verejnej správy je nesplniteľná. Uvedomujeme si náročnosť, ale aj nevyhnutnosť dosiahnutia tohto cieľa, pravda v dlhodobejšom časovom horizonte, ako je trvanie NP MRK.


Sú to aktivity národného projektu obsiahnuté najmä v programoch Celodennej výchovnej starostlivosti. (CVS)
Je to take usporiadanie výchovného vplyvu na žiakov, v ktorom realizuje systematické komplexné výchovné pôsobenie na dieťa a príprava na vyučovanie, pričom sa zároveň v čo najväčšej miere eliminujú negatívne vplyvy rodinného a širšieho sociálneho prostredia na žiaka. Využívajú sa rôzne zaujímavé a aktivizujúce pedagogické metódy, ktoré majú za úlohu rozvíjať záujmovú sféru a motivovať dieťa k zmysluplnej činnosti.
Celodenný výchovný systém umožňuje rozvíjať a upevňovať aj vedomostnú stránku žiakov a odstraňovať tak hádam ich najväčší handicap a príčinu neúspešnosti.


Súčasťou programu CVS sú aj tri osvetové program práce s rodičmi s rómskymi komunitami, ktorých cieľom je predovšetkým priblížiť rómskych rodičov ku škole a k podpore vzdelávania svojich detí, k vytváraniu priaznivejších podmienok pre domácu prípravu svojich deti a k širšej spolupráci ku škole. Osvetové programy sú tak súčasťou inkluzívneho procesu.


Do projektových aktivít sú tak zapájané nielen školy, učitelia a žiaci, ale aj rodičia, súrodenci, aj širšia komunita, dobrovoľní aktivisti a verejnosť. Projekt realizujúci inkluzívnosť zapája do svojich aktivít tak rómskych, ako aj nerómskych žiakov spolu s rómskymi i nerómskymi rodičmi. Tak vytvára širšie inkluzívne prostredie, podporujúce spolunažívanie, participáciu, spoluprácu, vzájomné poznávanie a chápanie – bez čoho inklúzia nie je možná.


Veríme, že realizácia projektu vo všetkých krajoch Slovenska, okrem Bratislavského naštartuje postupnú kvalitatívnu zmenu spočívajúcu v odstraňovaní beriér, prekážok tých reálnych, ako aj tých predsudkových a v našom školstve odstráni zakorenené zvyky a postoje, rovnako privedie rómske rodiny k zmene postojov ku vzdelávaniu svojich detí a ich kvalifikovanej príprave pre život. To však projekt len naštartuje, pokračovanie a systemizáciu musa zabezpečovať kompetentné štátnej správy i verejnej samostrávy, učitelia, rodičia a za ich podpory aj samotní žiaci.
Inklúzia je jediná pozitívna cesta progresivného riešenia vzájomne prospešného spolužitia a spolupôsobenia oboch komunít. A počiatky tohto procesu musia začať v zmene našho školského system a jeho jednotlivých článkov, osobitne však v základnom školstve.

PhDr. František Godla,
regionálny manažer publicity národ. projektu MRK