Vďaka projektu MPC už škola nie je „zahraničnou inštitúciou“

Základná škola v Cinobani sa hrdí označením Zelená škola s environmentálnym zameraním. Okrem toho je to však škola veľmi aktívna vo všetkých oblastiach a snaží sa svojich žiakov neustále motivovať a pomáhať im naučiť sa samostatne myslieť. Školu v uplynulom roku navštevovalo 230 žiakov, z nich bolo 34 % zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Aj preto sa pred troma rokmi rozhodli zapojiť do národného projektu Metodicko-pedagogického centra „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít“ (ďalej len „MRK“). Čo ich k tomu viedlo a čo im tento projekt priniesol nám porozprával riaditeľ školy RNDr. Stanislav Čop.


Prečo ste sa zapojili do projektu MRK, čo ste od neho očakávali?
Rómska menšina predstavuje viac ako desatinu slovenskej populácie, z ktorej dve tretiny sú v produktívnom veku. Viac ako jedna sedmina zo všetkých detí v školskom veku na Slovensku sú
Rómovia. Nízka vzdelanostná úroveň rodičov negatívne vplýva na vzdelanie ich detí a je príčinou
vysokej miery nezamestnanosti v rámci rómskej komunity. Podľa odhadov, len zhruba každý
desiaty Róm v produktívnom veku má pravidelné zamestnanie.
Práve tieto skutočnosti nás viedli k tomu, aby sme sa zapojili do projektu MRK. Chceli sme vytvoriť podmienky pre sociálnu inklúziu prostredníctvom inovačných nástrojov vo vzdelávaní, zvýšiť vyhliadky Rómov na ich integráciu do výroby, hospodárskeho a sociálneho kapitálu spoločnosti.


Splnil projekt vaše očakávania a čo pozitívne vám priniesol?
Áno splnil. Implementácia programu nám priniesla vytvorenie takých nástrojov vzdelávania, ktoré posilnili vytvorenie inkluzívneho školského prostredia. Inkluzívne vzdelávanie sa stalo nástrojom pre posilnenie sociálnej súdržnosti a zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, dobrých podmienok na vzdelávanie a vyrovnávaním vzdelávacích výsledkov.
Projekt nám priniesol nové skúsenosti a inšpiráciu do ďalšej práce so žiakmi, ale aj nápady ako zlepšiť či inovovať učebný proces.
Dôraz sme v rámci inovácií v učebnom procese kládli na individuálny vzdelávací prístup a interakciu medzi žiakmi s cieľom využiť plný potenciál všetkých žiakov.
Učebné osnovy a projektom ovplyvnený ŠkVP nielen že posilňujú vzájomné prekonávanie stereotypov a toleranciu, ale taktiež napomáhajú posilňovať identitu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre plné začlenenie Rómov do spoločnosti.
Zmenil sa pohľad detí a rodičov marginalizovanej komunity na školu ako na “zahraničnú inštitúciu”, do ktorej neradi chodia, pretože nerešpektuje ich etnické, kultúrne, sociálne, psychologické a jazykové odlišnosti.


V čom vidíte dôležitosť celodenného výchovného systému?
Aplikácia celodenného výchovného systému na našej škole znamenala v našich podmienkach
realizovať programy umožňujúce intenzívnu vzdelávaciu prácu so žiakmi pochádzajúcimi z marginalizovaných rómskych komunít a aj intenzívnu mimo-vyučovaciu a voľnočasovú starostlivosť o týchto žiakov.
Dôležitosť modelu školy s celodenným výchovným systémom vidím hlavne pri zefektívňovaní mimoriadne náročnej práce so žiakmi, ktorí do edukačného procesu prichádzajú zo sociálne a kultúrne znevýhodňujúceho prostredia. Premietlo sa to hlavne v zmene v usporiadaní denných režimov a celkovo v organizácií života vo všetkých rodinách. Deti a rodičia objavili nové možnosti využitia a realizácie svojho času nielen v škole , ale aj mimo školy.


Aký vplyv mal projekt na žiakov – došlo aj k zmenám ich správania, k zlepšeniu dochádzky a podobne?
Nové usporiadanie výchovného vplyvu na žiakov, v ktorom sme realizovali systematické komplexné výchovné pôsobenie na dieťa a prípravu na vyučovanie ovplyvnilo výsledky a prístupy v škole.
Zredukoval sa negatívny vplyv rodinného a širšieho sociálneho prostredia na dieťa a súčasne sme žiakom ponúkli zaujímavé, hravé a aktivizujúce pedagogické metódy. Takto sa nám podarilo ovplyvniť pozitívnym smerom dochádzku i záujem o školu.


Zúčastnili ste sa aj výmenných stáži v iných základných školách, čo vám tieto stáže priniesli?
Tie nám pomohli hlavne v korigovaní procesov u nás. Vždy sme si vedeli vybrať niečo , čo nás posunulo smerom k nastaveniu lepších výstupov v našej práci.


Vidíte zmysel v udržaní asistentov učiteľa na školách? Ako a v čom konkrétne vám pomáhajú?
Asistenti, pracujúci v projekte MRK, ostali u nás v škole. Deti a rodičia si na nich zvykli a hlavne prostredníctvom nich narástla dôvera rodiny k škole. Momentálne nám pomáhajú v ďalšom projekte pri vyučovaní rómskeho jazyka a reálií.
Ako by ste zhodnotili ďalšie vzdelávanie učiteľov v prípade, že ste sa zapojili do niektorého z programov kontinuálneho vzdelávania?
Kontinuálne vzdelávanie pomohlo odstrániť neviditeľné bariéry v škole a posunulo pedagogických zamestnancov v oblasti prístupu ku vzdelávaniu, posunulo vzťahy v kolektíve do novej kvality. Zmenil sa pohľad na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie, špeciálne potreby a iné individuálne danosti detí. Dostalo priestor kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov.


Tri roky trvania projektu je dlhá doba, zažili ste počas nich na škole niečo, čo vás milo prekvapilo?
Prístup v zmysle myšlienky inklúzie ma nečakane prekvapil objemom impulzov, ktoré priniesol druhej strane a teda nakoniec všetkým. Obohatenie zasiahlo všetky deti aj učiteľov na škole vďaka prítomnosti rôznorodosti a spoločnej socializácie. Miera tolerancie po troch rokoch ovplyvnila v konečnom dôsledku kultúru a klímu školy.


Nina Šilanová
PR manažérka projektu MRK