Ak majú žiaci možnosť zúčastňovať sa zaujímavých aktivít, nebudú sa ponáhľať do prostredia bez pozitívnej motivácie

Projekt Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít sa pomaly končí a my sme sa opýtali zástupcov škôl, ktorý sa doň zapojili, ako ho spätne hodnotia. Na naše otázky odpovedá Martin Babiak zo základnej školy Kukučínova vo Vranove nad Topľou. Školu navštevuje okolo 500 žiakov z toho až 70% tvoria deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.


Prečo ste sa zapojili do projektu MRK, čo ste od neho očakávali?
Projekt mal zaujímavú myšlienku a to je pomôcť žiakom a taktiež pedagógom pri práci so skupinou žiakov z menej podnetného prostredia. Ako manažéra školy ma určite nadchla myšlienka zamestnávať dvoch pedagogických asistentov bez toho, aby mzda a odvody išli z rozpočtu školy.


Splnil projekt vaše očakávania a čo pozitívne vám priniesol?
Projekt bol „pilotný“ a preto určite splnil naše očakávania a priniesol značný posun najmä v pohľade na žiacky kolektív a domáce prostredie odkiaľ k nám títo žiaci prichádzajú do školy. Pozitívom projektu boli najmä popoludňajšie záujmové rôznorodé aktivity pedagógov spolu so žiakmi v rámci záujmových útvarov.


V čom vidíte dôležitosť celodenného výchovného systému?
Myslím si, že nebudem sám, ktorý bude tvrdiť, že ak majú žiaci z menej podnetného prostredia možnosť zúčastňovať sa zaujímavých aktivít, nebudú sa ponáhľať do prostredia bez pozitívnej motivácie, t.j. do domáceho prostredia, kde ich čaká len potulovanie sa okolo osady, resp. bez nejakého zmysluplného trávenia voľného času po vyučovaní.


Aký vplyv mal projekt na žiakov – došlo aj k zmenám ich správania, k zlepšeniu dochádzky a podobne?
Žiaci sa na aktivity, ktoré pre nich pripravili pedagógovia tešili, zlepšili sa aj ich komunikačné zručnosti, slušnosť, no s príchodom letných mesiacov ich dochádzka postupne naberala negatívne parametre, čo majú zrejme v génoch ( zber húb, bukvíc, šípok a pod.), kde si dokážu za tieto činnosti aj privirobiť nejaké to euro....


Zúčastnili ste sa aj na výmenných stážach, čo vám tieto stáže priniesli?
Aj naši pedagógovia sa zúčastnili výmennej stáže a určite boli tieto stáže prínosom. Každý pedagóg je výnimočný a každý vie dať svojim žiakom čosi výnimočné, čo dokázali prezentovať aj vzájomnými ukážkovými hodinami pred samými sebou a inšpirovali sa navzájom.
Vidíte zmysel v udržaní asistentov učiteľa na školách? Ako a v čom konkrétne vám pomáhajú?
Pedagogickí asistenti, ktorí prešli kontinuálnym vzdelávaním majú určite nezastupiteľné miesto v školách. Sú nápomocní najmä v triedach, kde okrem intaktných žiakov majú pedagógovia vzdelávať žiakov s rôznymi špecifickými poruchami učenia (dysgrafia, dyslexia, dysortografia a pod.) a naviac v triede sú vzdelávaní aj žiaci s ľahkou duševnou zaostalosťou, ktorí postupujú podľa úplne iných rámcových učebných plánov a to podľa učebných osnov špeciálnej školy. Asistenti v takýchto prípadoch majú neľahkú úlohu plniť úlohy pedagóga tak, aby sa pomohlo žiakovi.


Ako by ste zhodnotili ďalšie vzdelávanie učiteľov v prípade, že ste sa zapojili do niektorého z programov kontinuálneho vzdelávania?
Čo sa týka kontinuálnych vzdelávaní v rámci tohto projektu, jednoznačne musím konštatovať , že boli prínosom pre všetkých pedagogických zamestnancov, ktorí sa zúčastnili jednotlivých „kurzov“. Výber lektorov, ako aj celková logistika kontinuálnych vzdelávaní bola zmenežovaná na profesionálnej úrovni.


Tri roky trvania projektu je dlhá doba, zažili ste počas nich na škole niečo, čo vás milo prekvapilo?
Snáď to, že si učitelia uvedomili, že spolupracovali navzájom a ani si to mnohokrát neuvedomovali, ako sa aj počas voľných hodín bavili o žiakoch, o ich šikovnosti v jednotlivých oblastiach záujmového vzdelávania. Ale aj to, že dokázali v krátkom čase odovzdávať načas a v poriadku pracovné a kumulatívne výkazy, čo bolo asi „najťažšie“ :)